Sayanns

Pou vwayajé toujou plis adan sa ki ka fè Nou

Kyenbé rèd, pa moli

        « Kyenbé rèd, pa moli » : mi on tipawòl moun ka itilizé onlo jis alè. Nou fasil a rivé tann li adan lavi a tou lé jou, awtis ja mété’y an chanté osi é i po’o paré pou disparèt pran’y davwa i la pou bay fòs. An vérité, sé on mannyè nou ni pou di rété doubout kisiswa sa i té’é pé rivé. Pi plis ankò, ka tipawòl lasa ka di nou ?

 

        Sa i ka parèt pou-tou-bon adan’y sé jan fò nou chèchè fò an lèspri an nou. Pou vré, nou pé pé pa kontwolé sa i ka rivé adan lavi. Mé, kalanswa sitiyasyon la, nou pé fè pou solid pou fasadé’y. Ka ki ké pèwmèt sa ?

 

        Mannyè nou ka vwè laréyalité é mannyè nou ka vwè nou menm, sé sa ki tout ! Tipawòl lasa fèt pou pèwmèt pa pèd fwa douvan difikilté, pa jan konprann ayen fini, pa kwè nou pé’é pé vwè bout a on biten, pa chwazi tonbé é vlé rété atè. Sé zyé pou wouvè, lanmou pou gadé an kè pou pé fè douvan.

 

        Asiré, avè on bon lèspri nou pé rivé. Sa pé difisil, pé ni bayè pou janbé é menm masonn pou fè kyoulé, pwa pou pa lésé démantibilé zépòl é lapè pou fè vòlkannizé mé antoutjan avè fòs a lèspri, nou ké pé vansé. Nou ké pran tan nou bizwen pou sa, nou ké viv sa i ni a viv é an-bout-an-bout dèyè chak sitiyasyon, chak bobo nou ké ni pou géri, sé lison nou ké aprann é grandi, nou ké pé grandi toujou plis.

 

        Moun pé fè, moun pé di, pwoblèm pé déboulé toufwazékant nou tini pouvwa gadé on lèspri ki pé fè nou vwè douvan nou. Nou sèl pé rivé kontwolé sa ki andidan nou pou vwè pli gran pasé la pwoblèm vlé pri nou é kontinyé yé avè bon détèwminasyon pou rivé la nou pou ay.

 

        Délè dèyè « kyenbé rèd, pa moli », ni moun ki enmé mété « pas si ou moli sé la i ké rèd ». Sé on jan pou chouké pawòl la é byen sizé sé avè fòs a lèspri, solèy pé kléré an vi an nou. Si nou pèd li ayen pé pa maché. Avè’y, nou asiré tini limyè nou bizwen, é menm pasé sa ki té’é fo nou, pou nou rivé la nou pou ay.

 

Pawòl sajès,

Pawòl ki richès !

Syanséka

Originaire de Guadeloupe, j’aime observer le réel et partager le fruit des lectures qu’il se plaît à m’offrir.

Laisser un commentaire

Ce site utilise Akismet pour réduire les indésirables. En savoir plus sur comment les données de vos commentaires sont utilisées.